streda, 9. augusta 2017

Monte Alegre; 2. časť

V predchádzajúcom článku som začala písať o mojej tohtoročnej letnej dovolenke na kontajnerovej lodi - presnejšie o mojej ceste do prístavu na loď v Hamburgu. Prvú časť som ukončila momentom môjho príchodu na loď resp. odovzdaním pasu a zjedením utorkového eintopfu, čo je v podaní kuchára z Kiribati vývar z hovädzieho mäsa s mixom varenej zeleniny a "kučeravých" ramen rezancov... a k tomu opečená, cesnakom výdatne potretá, bageta. No kombinácia trošku pre mňa netypická, hlavne, keď som hovädzieho vývaru dosť prejedená, ale kuchári na lodi vo všeobecnosti vedia pripraviť naozaj zvláštne kombinácie. Len pre zaujímavosť, z inej lode som videla fotografiu vyprážaného rezňa v kombinácii s cestovinami a omeletou - a nie, dotyčný si to tak sám nenaložil.=D

Ja však musím "nášho" kuchára len a len pochváliť, pretože mne chutilo hádam každé jeho jedlo. Inak kuchár na lodi sa vždy volá "cookie"... reálne meno Cookieho tak vlastne ani neviem, hoci priateľ mi ho aj ukazoval... podstatné jednoducho bolo, že varil veľmi dobre. Čo ma však pobavilo, jeden z posledných dní sme mali fish and chips, čo mi aktuálne veľmi chutí, takže som si išla po duplu. Hovorím stewardovi (to je človek, ktorý okrem toho, že pomáha kuchárovi, stará sa napr. aj o servírovanie jedla dôstojníkom atď.), či mi naloží ešte jednu porciu. Na lodi málokedy zostane niečo navyše, vždy sa varí len toľko, koľko treba... ale tak, že aspoň skúsim, priateľ rybu nejedol, lebo neľúbi, jedna určite ostala. Dostala som teda kopu hranoliek, avšak ryba - obyčajný mrazený filet z tresky bez kostí - už nebol... a tak mi steward navrhol, či nechcem steak z tuniaka. Pokrčila som ramenami, že veď prečo nie.... Na to odpochodoval na druhý koniec kuchyne, do najrožnejšej a najspodnejšej skrinky a naložil mi na tanier hrubý, 2 a pol centimetrový krásny steak z tuniaka. Celá šťastná som si niesla tanier na stôl a popritom som rozmýšľala, prečo sme predtým jedli lacnú tresku, keď má Cookie dole v skrinke doslova schovaný takýto poklad.=D

Weekly menu
Čo sa ešte týka Cookieho, inak zlatý chlapík, ten mi na lodi pripravil celkom krušný moment, keď v kuchyni spustil požiarny alarm... to sme však zistili až neskôr počas dňa. Čiže začiatok bol asi takýto. Ležala som v kajute a podriemkavala po výdatných raňajkách. V tom sa rozozvučal veľmi nepríjemný pištiaci zvuk - no skrátka alarm, to bolo jasné hneď. Tak začnem rozmýšľať, ktorý alarm z tých dvoch, na ktorý ma na začiatku upozorňovali to bol - robí to zvuk v štýle "sedem krát krátky a jeden dlhý"? Alebo striedavo krátky-dlhý???.... hmmmm, nie je to ani jeden. Tak čo mám robiť? Mám si zobrať záchrannú vestu zo skrine? (Inak vôbec mi netrklo, že v tom čase sme kotvili v prístave, takže reálne som žiadnu vestu nepotrebovala =D)... a takto sa moje myšlienky, ležiac stále v posteli, len v tričku a gaťkách, uberali; alarm stále hučal, keď v tom vbehol do izby celý zadýchaný a po dychu lapajúci priateľ, ktorý mal inak zrovna službu, preto som bola sama v kajute, že či som tu. Zababušená pod paplónom pípnem, že áno som. (medzitým sa alarm vypol.) Priateľ: Vieš, že máš byť na mostíku? (???jasné, že neviem) Ak to začne znova, tak utekaj na mostík. ... A odpochodoval zistiť, čo sa deje... To ma trošku prebralo a hovorím si, že sakra, to nie je ako poplach v knižnici, ktorý všetci ignorujú a čumia ďalej do počítača. Alarm na lodi je skrátka vážna vec. Tak som sa začala obliekať, lebo, čo ak to začne znova hučať, musím byť pripravená. Začala som na seba naťahovať legíny, lenže po chvíľke ma napadlo, že veď v tom mi bude strašne teplo, sme v Maroku, vonku je hádam 100 stupňov. Tak som ich vyzliekla a natiahla si tie najkratšie a najkriklavejšie kraťase, aké som mala zbalené.... na to rozmýšľam aké tričko na seba, to zelené sa mi nehodí. Po asi 15 minútach som bola oblečená aj učesaná, a keďže som nevedela, čo ďalej, hovorím si, že tak konečne začnem upratovať kajutu, veď sa musím niečím zabaviť.... aby som to skrátila - alarm už nezazvonil a zvonil kvôli tomu, že Cookie pripálil kus mäsa.=D No a priateľ sa doteraz smeje, že na moslimskú krajinu som bola naozaj "adekvátne" oblečená, a že keby že je ten alarm skutočný, tak na lodi  s takouto rýchlosťou akurát tak zomriem .... predtým ale poupratujem celú kajutu, lebo veď to je v ten moment "TO najdôležitejšie" =DDD Akože .... Ja nie som blondína, veru nie...ale niekedy mám naozaj slabé momenty.=D Takže ponaučenie - ak ste pasažier na takejto lodi a počujete akýkoľvek alarm - bežte na mostík alebo do záchranného člna...podľa toho aký alarm zvoní... alebo zbytočne ani nerozmýšľajte, len skrátka bežte.=D

Mostík
Radar a na radare naša trasa
V strede dole, ten volant ako od playstationu - to je kormidlo prosím pekne =D
Výhľad z mostíka - každú chvíľu iný...
Pohľad z mostíka ... nezdá sa to, ale od hladiny mora je to 45m
Čo sa týka samotnej plavby, hneď krátko na to, čo sme vyplávali z Hamburgu sme zažili black out. To znamená, že vám vypadnú generátory. Na mostíku sa rozozvučia všetky alarmy a loď sa stáva... prakticky neovládateľnou, keďže nič nefunguje, nie je žiadna energia, ktorá by loď poháňala. Z času na čas sa takáto vec stane a je optimálne dať to čo najrýchlejšie do poriadku. Na mostík sa vtedy zídu hádam všetci - od kapitána až po tretieho dôstojníka (ktorí mal vtedy vlastne službu =D)... a mňa. Vtedy ma aj napadol "vtip", že koľko námorníkov treba na vyriešenie jedného black outu? Totižto v pozore sú ako tí na mostíku, tak tí dole v strojovni. Druhá dôstojníčka sa potom smiala, že sú (posádka) ako atrakcia, na ktorú sa môžem pozerať. Takže toto bol jeden z prvých zážitkov. 

Z Hamburgu sme po vyriešení black outu mierili do Tangeru, prístavu v Maroku. V zásade sme teda plávali po obvode západnej Európy. Počasie sa prvé dni menilo neustále - raz pršalo, potom bola hmla, potom vykuklo slniečko, na to dážď, krásna dúha, a zasa hmla, dážď, dúha atď. Počasie sa menilo doslova z minúty na minútu. Ak sa pýtate či bola aj morská choroba, poviem vám, že loď takýchto rozmerov rozhýbe naozaj len silný vietor a vlny. Tie nás chytili v Biskajskom zálive, kde nás začalo výrazne hojdať zo strany na stranu - hovorí sa tomu rolling. Vtedy vám padá všetko, čo neodložíte na bezpečné miesto - napr. taniere, ktoré necháte voľne položené na stole, ale aj toaletný papier sa sám odmotáva z rolky. Musím priznať, že to nie je nič príjemné a jeden deň som sa naozaj cítila zle, ale našťastie tieto veci nezvládam úplne najhoršie, takže som nezvracala, len som sa cítila ako keby som noc predtým strašne prehýrila a prechlastala. 
Opačný prípad bola Monika, priateľka jedného zo strojníkov, ktorá prišla na loď spolu so mnou... tá preležala v posteli skoro tri dni, jej to však môže byť jedno, ona ostáva na lodi celý mesiac. V tomto prípade ma hlavne nesklamalo moje heslo, ktorého sa držím roky rokúce a teda - keď ti je zle, najedz sa!=D A fakt je človeku potom lepšie. Na morskú nemoc tiež že vraj pomáha aj mätový čaj, takže tým som sa nadájala celý deň. Tiež je nutné sa prekonať a niečím sa zamestnať, najlepšie na čerstvom vzduchu. V ten deň bol naplánovaný drill - teda akési simulovanie nebezpečných situácií, ktoré môžu nastať, a cvičí sa ako sa chovať a čo robiť v takom prípade. Ja som mala dovolené sa tohto zúčastniť - ako pozorovateľ.... a musím uznať, že mi to padlo naozaj dobre.
Na morskej chorobe je dobré to, že síce môže trvať niekoľko dní, ale raz, keď ju prekonáte, už je dobre.=) A keď už sme pri hojdaní, ako som už písala, ak je pokojné počasie, pohyby lode sú takmer nulové, no tie prvé dni cítite, že predsa len to, čo máte pod nohami nie je tak pevné ako ste zvyknutý. Reálne tie pohyby a vibrácie prestanete vnímať až po niekoľkých dňoch.... a kým ich vnímate, je to naozaj vyčerpávajúce. Ono sa to nezdá, ale už po pár hodinách fungovania ste neuveriteľne unavení a najradšej by ste zaliezli do postele a spali.... Ja som sa cítila perfektne po všetkých stránkach naozaj až posledné cca tri dni pred odchodom a aj to bolo okrem iného aj tým, že Stredozemné more, kde sme sa už vtedy nachádzali, bolo naozaj pokojné.

Na inšpekcii v strojovni. Tam sa mi popravde nepáčilo - je tam hluk a príšerne teplo
Ako správny pár si vieme prácu dobre rozdeliť - jeden robí a druhý sa zabáva =D
Denná rutina potom vyzerala zhruba tak, že sme vstávali o 7:30, obliekli sa a zišli na raňajky do tzv. messroom, čo je miestnosť, kde sa podáva jedlo. O 8:00 preberal priateľ službu a navigoval loď až do 12:00. V zásade má loď určený kurz, podľa ktorého sa ide, pričom v prípade potreby sa upraví - napr. keď sa treba vyhnúť nejakej lodi či lodiam. Predbiehanie či obiehanie lodí má inak tiež svoje pravidlá, podobne ako pri obyčajnom šoférovaní auta. Každú hodinu sa do mapy potom zapíše pozícia, kde loď je a pravidelne sa zapisujú údaje ako teplota vzduchu, vody, vlhkosť vzduchu atď. Tieto údaje sa zvyknú posielať na spracovanie na pevninu - v tomto prípade do Nemecka - a hodnoty potom môžte vidieť v predpovedi počasia.=D 
O 12:00 preberie službu ďalší dôstojník, v tomto prípade dôstojníčka. My sme odišli na obed. Ďalšia 4-hodinová služba potom začína od 20:00 do polnoci. Oficiálna pracovná doba je klasických 8 hodín, akurát je rozdelená na dve časti. Medzitým sa robia "nadčasy", kedy sa robí práca, ktorú má dôstojník na zodpovednosť. Tretí sa napr. stará o bezpečnostné "zložky" lode - robia sa napr. pravidelné kontroly záchranných viest, hasiacich prístrojov, ich prípadná výmena, údržba atď., ale stará sa aj o prípravu spomínaných drillov a samozrejme robí aj mnohé iné práce. 
Do večernej služby potom prichádza aj tzv. watchman, ktorý ďalekohladom sleduje dianie na mori. Nie všetko je totižto na radaru vidno, takže sa nedá spoliehať len naň, ale treba to aj reálne kontrolovať pomocou ďalekohľadu.
V noci, keď sa zotmie, musí byť na mostíku úplná tma, aby bolo vidno svetlá iných lodí, rybárskych člnov či rybárskych sietí. Tejto službe sa inak hovorí aj "wachta". No a raz som odchádzala z wachty skôr, pričom sme mali kajutu rovno pod mostíkom. Vošla som dnu a pozažínala všetky svetlá, keďže v šere či v slabom svetle vidím v poslednej dobe veľmi zle. Za chvíľu volá z mostíku priateľ, že buď nech zastriem rolety na oknách alebo vypnem svetlá, lebo watchman nevidí na more.=D Tak som zastrela a svetlá stlmila.=D 
Voľné chvíle potom väčšina posádky využíva na spánok, dostupnú majú však aj posilňovňu, bazén (ktorý ale nebol napustený) či tzv. recreation room, kde je play station, televízia a DVD prehrávač, bar a knižnica s knihami. Jeden podvečer ma priateľ nahovoril na Fifu a musím sa priznať, že hoci som mala zo začiatku odmietavý postoj, neskutočne som sa zabavila.=D


V pozadí sa jemne črtá pevnina - to je Maroko
Pohľad do prístavu, Tanger
Úplne najviac som si však užívala pohľad na more - na severe bolo oceľovo modré až sivé, chladné, no čím sme išli južnejšie, začalo naberať krásnu, sýtu modrú farbu. Ak potrebujete rozjímať nad nejakým problémom alebo chcete len tak odpočívať a regenerovať, choďte na loď a doslova pozerajte do vody. Mňa ten pohľad neomrzel ani za 9 dní. Pridanou hodnotou je aj to, že na lodi nemáte telefónny signál a internet vám horko-ťažko niečo načíta. Neobklopuje vás žiaden negatívny šum - je to skrátka ideálny dovolenkový stav! 
Veľmi som si užívala aj západy slnka, také tie gýčové, ktoré vidíte len na počítačových pozadiach.=D Avšak, čo som si užila úplne najviac, a to považujem za jeden z naj zážitkov v mojom živote vôbec, bolo pozorovanie delfínov, keď sme plávali cez Gibraltársky prieliv. Kapitán nakázal, že mi ich má ísť priateľ ukázať a naozaj! Videli sme krátko po sebe dve trojice delfínov!!! Doplávali k loďke a šantili sa jedna radosť - vyskakovali, rotovali pod vodou, predbiehali sa, jeden podplával druhého... bolo to prekrásne. Dokonca som zazrela aj lietajúcu rybu! To bolo hádam 10 minút nepretržitého rozplývania sa a čistého šťastia, kedy som sa zmohla len na: ach láska, to je krásne. A aha láska, to je tááááákkkk kráááásnnéééé. A jeeežžžžíííííššššš, to je krásne, ja umriem. A stále dokola som ochkala a híkala.=D

video

Inak kapitán bol veľmi fajn chlapík, a vlastne celá posádka bola veľmi milá a ústretová. Až na jednu 25 ročnú princeznú z Nemecka, ktorú neznášala celá posádka - v číslach vyjadrené 24 ľudí. Nikto o nej nepovedal nič milé za celú tú dobu, čo som tam bola... a ja tak voľáko aj rozumiem prečo. Ale ako som napísala, väčšina posádky bola naozaj super. Jediný problém bol ten, že "väčšina" znamená, že boli Poliaci, takže všetci na mňa rozprávali po poľsky. Tak voľáko usudzovali, že keď vie priateľ po poľsky, určite viem aj ja... ale žiaľ, neviem - s prvým Poliakom som sa rozprávala vo svojom živote minulý rok v lete... a aj ten špecialista na mňa rozprával po poľsky.
Niečo som samozrejme pochopila - niektoré slová som sa už naučila alebo sú podobné českým slovám či našim, povedala by som až archaickým slovám... ale to mi vonkoncom nestačilo na to, aby som viedla nejakú súvislú debatu .... no debatu, nestačí mi to ani na jednu súvislú vetu, takže veľa ráz som stála medzi ľuďmi, ktorí sa lámali od smiechu a ja ako také kuriatko som len pozrela spýtavým pohľadom na priateľa, že aaaaaaa o čom je reč?.... lenže čo to je už za vtip, keď musíte čakať kým sa niekto dosmeje natoľko, aby vám tú pointu prerozprával... hlavne, keď sa potom už nikto nesmeje ...len z vás ide také to rozpačité "haha, to bolo ozaj dobré" =/. Vráťme sa ale k jednotlivým zážitkom ešte.

Na najprednejšej časti lode (forward) čakajúca na delfínov.... 
A ešte jedna spoločná na tom istom mieste. Podľa môjho názoru je tátoč časť lode najtichšia ... kým nezahučí lodná trúba =D
.... a vyzerá to tam takto =)
Kapitán dal že vraj dokonca kvôli mne zorganizovať aj grilovačku. Pôvodne sme ju mali mať v sobotu, kedy obyčajne býva, lebo je na to čas. Lenže počasie bolo zlé, a tak sa nekonala. Ja som však už mala ísť pomaly aj domov, a tak kapitán rozkázal, že grilovačka bude hneď po tom, čo vyplávame z Tangeru. A aj bola a jedla som to najúžasnejšie mäso. Z tejto grill party vznikla aj fotka, na ktorej som ja s priateľom, Iosa (čítaj Joša) z Kiribati a Gizachew z Etiópie. Mám dojem, že tak dobre som sa už pár mesiacov nezasmiala ako tu s týmito chalanmi a s priateľom, ktorý rozprával "interné" vtipy, že mi skoro až tiekli slzy.=D Dokonca Iosa zahral aj nejaké kiribatské pesničky na ukulele, hoci predtým priateľovi hovoril, že sa bude hanbiť a určite hrať nebude... a zahral... a bolo to... pekné.=D Priateľ mi tiež spomínal, ako mu Iosa raz hovoril, že sa im na tom ich atole, na pláži zasekla dvojica delfínov... a Kiribati majú ryby radi, tak ich oboch celá dedina zjedla na večeru. Keď sa ho na to potom priateľ pýtal druhý raz, tak hovoril, že nie, to určite neboli delfíni.=D Akože historka fajn, ale radšej nebudem skúmať jej pravdivosť... verila by som, že to aj tak bolo, aj že to mohli byť delfíni.

BBQ; vľavo dole Ioša, vpravo dole Gizachew
video

Hmmm.... rozmýšľam, čo ďalšie by stálo ešte za zmienku... určite je toho ešte veľa, ale myslím, že tento highlight bude asi stačiť. Ako som písala v úvode prvého článku, veľmi som sa tešila na to, ako budem o tom všetkom, čo som zažila a videla písať.... ale už behom prvých pár dní som pochopila, že niektoré veci sa nedajú ani opísať, ani odfotiť. Napr. priateľova mama, ale aj jeho kamaráti a aj ja, vždy sme sa sťažovali, prečo fotí tak málo, veď my chcem vidieť ako to na tej lodi chodí, ako to vyzerá... ale naozaj, čokoľvek natočíte, nafotíte, alebo slovne opíšete, nevystihne ani zlomok reality - to jedine treba zažiť.=D
Na loď som inak nešla so žiadnymi očakávaniami - či sa mi tam bude páčiť, či sa tam budem alebo nebudem nudiť, či to bude taká klasická dovolenková atmosféra ničnerobenia a vylihovania alebo či to bude "pracovný režim" aj pre mňa ...skrátka netušila som, čo ma čaká ani čo očakávať - vlastne som celý ten mesiac, odkedy som kúpila letenky až po deň D, kedy som sa vydala na cestu, nerozmýšľala, čo tam vlastne budem robiť, až tam budem - jediné čo som s istotou vedela je to, že sa budem pozerať na more, na východ a západ slniečka, že budeme spolu s priateľom, budeme sa rozprávať a vo voľnom čase sa túliť, a že si budem ráno určite chlipkať kávu (a že mali ozaj dobrú!!!) ... Veď napokon stále, priateľ bol v práci a ja som bola len návšteva. Avšak, keď sa na moju letnú dovolenku spätne ohliadnem, bola naozaj skvelá a užila som si ju na 110 percent. Kapitán mi umožnil byť prítomná pri všetkom, čo sa na lodi dialo (okrem pohybu po palube počas nakladania a vykladania samozrejme =D) a to si veľmi vážim. Po fyzickej stránke som si veľmi neoddýchla, pretože na môj vkus sme chodili neskoro spať, no po tej psychickej to bola jedna báseň - ja skrátka raz za pár mesiacov potrebujem zmenu prostredia a toto bola zmena s veľkým "Z". Čiže psychohygiena na jednotku. Unikátne zážitky na jednotku s hviezdičkou... a najväčšie plus? Že mi priateľ robil "sprievodcu" celých 9 dní vo veci, ktorá tvorí podstatnú časť jeho života a ktorá, ho baví a má ju rád.=D
Z lode som potom odchádzala v Marsaxlokku, na Malte. Celý ten posledný deň, hoci som strávila na lodi o pol dňa a takmer celú noc viacej ako sme plánovali, ... skrátka celý ten posledný deň bol dosť smutný a želala som si, aby sa prístav na Malte zrušil, aby som na lodi ostala aspoň ďalšie 4 dni. Nechcelo sa mi odísť kvôli tomu, že som sa musela rozlúčiť s priateľom, ale aj s dovolenkou, loďou aj posádkou. Byť na lodi je ako byť vo vákuu - hlavne ak ste tam len ako pasažier - nedostávajú sa k vám žiadne negatívne správy, netušíte o svete vonku a vašou jedinou starosťou je či si dáte mätový alebo šípkový čaj.
Žiaľ, želanie zrušiť prístav nevyšlo a nevyšiel ani náš spoločný plán s priateľom, že zbehneme aspoň do mesta na poslednú spoločnú večeru... plán príchodu do prístavu sa totižto neustále menil až sa nakoniec zmenil tak, že do prístavu sme prišli až neskoro večer a plánovaný odchod bol zasa skoro ráno (to je presne ten minimálny nutný čas, ktorý som spomínala v prvej časti - ani minútu navyše). Takže miesto večere v meste išiel priateľ do služby a ja som si zatiaľ dobaľovala kufor, aby keď ráno príde agent, mohla som sa len obliecť a odísť.
Z lode ma nakoniec kompletne "vyhostili" o 5:35 ráno, ešte za tmy, keď po mňa prišiel agent, ktorý ma odviezol do hotela kúsok od Valetty. Hoci... na Malte je všetko kúsok od Valetty. =D Na Malte som tak strávila jeden celý deň a ďalší deň skoro ráno som letela domov. V poslednej, tretej časti tak opíšem svoj jednodňový pobyt na Malte a možno ani neuveríte, čo všetko sa dá za jeden deň stihnúť, najmä ak vám za hotelovým oknom omietajú stenu niekoľkí robotníci a hneď vedľa zasa vŕtajú do steny.=D O tom, ale až v ďalšej a poslednej časti.;)
BB
Prílet na Maltu

6 komentárov:

  1. Tak toto je dovolenka alá zážitok na celý život!!! Dala by som si povedať :D. Skutočne zaujímavé čítanie!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. =DDD Je, je... raz sa chcem dostať aj na zaoceánsku výletnú loď, aj na plavbu po Dunaji. Každý deň, keď chodím do knižnice cez most, tak vidím na Dunaji kotviť napr. Charlesa Dickensa (inak ozaj zaujímavé mená majú tie lode) a hovorím si, že ako im je dobre.=D Hoci obávam sa, že by som momentálne kazila vekový priemer nemeckých dôchodcov...teda...pasažierov.=D

      Odstrániť
  2. Ja som celý čas premýšľala, ako sa dá dostať na takú nákladnú loď - takže už rozumiem. Fakt to musí byť zaujímavé a keďže mňa by zaujímalo všetko, hneď by som kľudne išla tiež :D
    Teším sa na report z Malty a dúfam že sa následne konečne dostanem k vytvoreniu si nejakého itineráru že kam sa tam ísť pozrieť. Ja tam budem mať samozrejme o dosť viac času, ale bude fajn vedieť, kam ísť :)
    Inak ma pobavilo, že tvoj priateľ ako námorník nemá rád ryby :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ževraj sa vieš dostať na takúto loď aj ako bežný pasažier/turista. Čítala som o nejakom chlapíkovi, čo takto cestoval... ale nepamätám si už presne detaily... na deň sa platí nejakých 30 eur (a menej) - ale to asi tiež záleží od spoločnosti. Keď si to vezmeš, je to zdĺhavejšie a drahšie ako letecká doprava, na druhej strane je to úplne iný zážitok... avšak stále je to oproti výletným lodiam poooooodstatne lacnejšie, aj kebyže ideš dva týždne cez Atlantik.=D
      Ochhh tak to ti s Maltou veľmi nepomôžem - veľa tipov nemám, ale osobne si myslím, že itinerár netreba. Autobus ťa povozí po všetkých dôležitých pamiatkach a vždy môžeš vyskočiť, pri ktorej chceš. Do Modrej lagúny alebo na iné zaujímavé miesto na kúpanie, ťa zasa odvezie výletná loď.=D Ten ostrovček je naozaj prťavučký!=D
      No veru, nemá ich rád.=D A námorník ani nemusí vedieť plávať, to je to najvtipnejšie. Keď sa loď potopí na otvorenom mori, je to jedno, lebo buď budeš mať záchrannú vestu alebo budeš v záchrannom člne... ak nebudeš mať ani jedno, je to naprd.=D

      Odstrániť
    2. že nemusí vedieť plávať, lebo ho to uprostred oceánu asi nezachráni, to by som si aj domyslela, ale ryby v jedálničku by som tak akosi očakávala :D ale ja ryby milujem, tak mne príde divné obecne, že ich niekto nemusí.
      A ja si ten itinerár radšej spravím lebo ja milujem robiť zoznamy :D aj keď ich nedodržím. Každopádne sa na článok teším :)

      Odstrániť
    3. Mne na rybe vadia akurát tie kostičky - ale to je tiež len o lenivosti ich hľadať a vyberať. Keď mám rybu bez kostí, veľmi rada si ju dám.=D Ale priateľovi napr. vadí rybacia chuť či pach... tiež nechápem, ale rešpektujem.=D Napokon ľudia v mojom okolí celkove ryby veľmi nejedia, ale tak ja som zvyknutá z domu....
      To si ako jedna moja kamoška - tá nám na Taiwan spravila taký itinerár!=D Na každý deň voľačo aj so stručným popisom, čo tam uvidíme.=D Raz som ho zabudla pribaliť do batohu - to bola vzásade taká menšia kniha a bola tam aj trasa ako sa na miesto dostať... vtedy bola na mňa dosť nahnevaná - pol dňa sme mali "tichú domácnosť", ale nakoniec sme tam aj tak trafili.=D Samozrejme vďaka nej.=D

      Odstrániť